Pripomeňme si: Minister financií Ivan Mikloš chce – opakovane – dať skontrolovať, ako sa na Najvyššom súde Slovenskej republiky zaobchádza s peniazmi daňových poplatníkov. Teda či sa vynakladajú účelne a hospodárne. Má to byť už siedmy pokus, všetky predchádzajúce boli neúspešné. Pretože šéf NS SR Štefan Harabin sa domnieva, že jeho úrad môže kontrolovať len Najvyšší kontrolný úrad.
Doteraz argumentoval tým, že kontrola zo strany ministerstva financií by bola porušením nezávislosti súdnej moci. Ak by sme prijali túto filozofiu, tak by ministerstvo financií nemohlo kontrolovať ani hospodárenie prokuratúry či ministerstva vnútra, aj prokurátori a policajti predsa musia konať bez nátlaku. Lenže zaznel výrok Ústavného súdu SR, podľa ktorého to nie je pravda, pretože takáto kontrola sa nebude týkať súdnych rozhodnutí. Nuž sa argumentácia musela zmeniť. Aktualizovať. Ako pán Harabin povedal, „nikdy politické úplatné gorily na NS nepustí“. Prezumpcia neviny na slovenský spôsob.
Treba jasne povedať jedno: nikto tu nebráni vyšetrovaniu akýchkoľvek podozrení v akomkoľvek spise. Nech polícia koná, nech vyšetruje, nech koná prokuratúra a následne súdy, a keď niekomu dokážu vinu, nech ho odsúdia.
Lenže výrok Harabina je iný level. Hlava slovenského súdnictva už vie, že osoby, spomínané v spise Gorila, sú vinné z brania úplatkov. Dokonca to vie skôr, ako ich vôbec pozvali na výsluch, skôr, ako padli prvé obvinenia. O konaní súdov ani nehovoriac. Nielen toho Najvyššieho, ktorému predsedá, ale dokonca ani tých najnižších. On už teraz predpokladá, že sa niektoré zo spomínaných osôb môžu ocitnúť pred jeho stolicou a predpovedá výsledok konania: „pôjdeš do basy, ty haj...“. Áno, toto odznelo v parlamente na adresu ministra Lipšica. Mená osôb sa tentoraz zmenili, spôsob uvažovania hlavy súdnictva nie.
Sudcov s takým myslením sme tu už kedysi mali. V päťdesiatych rokoch minulého storočia.