Doterajší priebeh rokovania však nenasvedčuje tomu, že by sa hľadala aspoň táto elementárna jednota. Nedá sa to samozrejme vyčítať opozícii, tá musí kritizovať z princípu. Aj keď je skutočne iróniou, ak Ivana Mikloša za zadlžovanie krajiny kritizuje jeho predchodca Ján Počiatek, ktorý nedokázal šetriť v dobrých časoch a rozhadzoval aj vtedy, keď už bola kríza. Alebo keď ten istý Počiatek kritizuje nereálnosť prognóz, z ktorých návrh rozpočtu vychádza. Stačí si spomenúť, ako jeho posledný rozpočet rátal s rastom HDP vo výške 5 percent - päť percent bolo, ale poklesu. Alebo ak exminister vlády, ktorá „vysekla" deficit vo výške viac ako 6 percent, vyzýva súčasného ministra, aby bol „frajer" a predložil rozpočet s deficitom 3,8 percenta. Je to ešte smiešne, alebo už do plaču? A je smiešne, alebo už do plaču, ak ako jediný návrh na zlepšenie rozpočtu predkladá opozícia recyklovaný návrh na zavedenie bankovej dane, prípadne návrh na „polmilionársku" daň?
Horšie už je, ak nedostatok zodpovednosti prejavujú poslanci, ktorí sa stavajú na koaličné pozície, dokonca donedávna tvrdili, že sú tými najväčšími podporovateľmi vlády a jej premiérky. Ak tí, ktorí nedali vláde dôveru a tým vyvolali predčasné voľby, podmieňujú prijatie rozpočtu svojimi populistickými návrhmi. Áno, v čase krízy je správne, ak si poslanci zmrazia platy - napokon, poslanci to takto urobili už viac razy a robia to opäť. Nepochybne aj strany by mohli zvažovať, či by sa nemali zrieknuť časti peňazí, ktoré koniec-koncov dostávajú od voličov. Teda vecná podstata návrhov nie je problém. Problém je to, že spôsob, akým sa predkladajú, dokazuje, že sú výlučne účelové, zamerané na získanie hlasov. Ako také sú cynické a falošné. A výroky „alebo prijmete naše podmienky, alebo nebude rozpočet" sú v duchu hesla „usporíme, nech to stojí čo chce". Pretože rozpočtové provizórium neublíži poslancom - ono predovšetkým ublíži samosprávam, ale aj samotným občanom.
Takéto získavanie voličov pod heslom usporenia 10 miliónov eur nás totiž všetkých vyjde poriadne draho.
Pretože ak teraz neukážeme, že urobíme maximum pre fungovanie ekonomiky, štátnej a verejnej správy, hospodárenie miest a obcí - a prijatie rozpočtu je nevyhnutnou podmienkou - tak asi už druhú šancu prebojovať sa medzi „silnejšiu" skupinu nedostaneme.
