Samotný fakt, že si nejaká ustanovizeň - či ministerstvo, alebo hoci aj parlament - najme externistu na riešenie ťažkých sporov, nie je nič neobvyklé. Je to u nás, je to tak v zahraničí. Právnici, zamestnaní v týchto inštitúciách, riešia bežnú agendu, na naozaj vážne kauzy nemajú kapacity. A ono šlo o vážne kauzy, v miliardách. Pre úplnosť treba povedať, že ide o prípady zdedené z minulého volebného obdobia a vtedajšia opozícia na ich protiústavnosť (márne) upozorňovala.
Lenže čo by vlastne tí externisti riešili v tomto prípade, za čo by mohli dostať 30 miliónov eur? Možno vôbec na súde žalovať parlament, teda zákonodarný orgán, za to, že prijatím zákona spôsobil niekomu škodu? A možno sa toho dožadovať na základe zákona o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci?
Parlament sa môže dopustiť toho, že prijme rozhodnutie, ktoré niekoho poškodí. Ak je to rozhodnutie nezákonné - teda protiústavné, tak sa má poškodená strana domáhať práva na Ústavnom súde SR. Ten jej môže dať zapravdu a stanoví aj mieru odškodnenia. A ak sa nenájde iná povinná osoba, tak musí zaplatiť ministerstvo financií ako univerzálny držiteľ štátnej kasy. Ale predstavte si, že sa na súdy obrátia desiatky majiteľov obchodov po zákaze dovozu hračiek, obsahujúcich nebezpečné látky - a oni budú musieť vyhodiť pol skladu. A možno aj crazyshopy by mali šancu na úspech, veď keď tie bonbóny, žuvačky a nápoje doviezli, ešte neplatil zákon, ktorý dal na index svinstvo v nich obsiahnuté...
Už len z tohto dôvodu je možnosť žaloby na parlament za zákon, ktorý niekoho poškodil, mierne povedané absurdná.
Peniaze, ktoré mienilo exvedenie parlamentu za právne služby v tomto prípade vyplatiť, však absurdná nie je. Nešlo by o maličkosť, rátalo sa s 30 miliónmi eúr, teda miliardu korún (pre tých, ktorí ešte stále preratúvajú na starú menu). Zo zlého (protiústavné zákony, ktoré parlamentu nepridávajú na cti) by sa stalo ešte horšie.
Ostáva len úvaha: prečo sa expredseda parlamentu Sulík najprv neobrátil na ústavných právnikov (na Univerzite Komenského, Ústave štátu a práva SAV atď. ) so žiadosťou o výklad zákona, o ktorý sa žalobcovia opierajú? Prečo sa plánovalo výberové konanie za 30 miliónov? Za právnu úvahu - či vôbec možno žalovať parlament - je to viac ako dosť. Kde je to šetrenie peňazí platiteľov daní, o ktorom tak rád Richard Sulík?
Možno ide o výsledok neskúsenosti bývalého šéfa parlamentu. Na akúkoľvek inú možnosť radšej nemyslieť.
