reklama

Z extrému do extrému

Azda nikto nepochybuje o tom, že tlačový zákon bolo treba upraviť. Jeho súčasné znenie totiž presne zodpovedalo mentálnej výbave kabinetu, ktorého šéf bežne tituloval novinárov ako hyeny, slizké hady či idiotov a netajil sa tým, že tlač považuje za svojho nepriateľa. A ako s nepriateľom s novinami aj zaobchádzal.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Preto vznikol zákon, ktorý si podľa vzoru Čapkových hrdinov psíčka a mačičky vybral z tlačových zákonov rôznych krajín všetko, čo sa mu hodilo, a dal to do cesta zamýšľanej „torty". Preto sa v novom tlačovom zákone zišlo právo na opravu, odpoveď (dokonca aj v prípade, že článok v novinách obsahoval výlučne pravdivé informácie), dodatočné oznámenie aj možnosť súdneho domáhania sa satisfakcie. K tomu sa pridali vysoké pokuty, ktoré nasledovali automaticky, len čo súd rozhodol, že boli poškodené práva sťažovateľa. Výsledkom bol mix, ktorý nad médiami zavisol ako Damoklov meč - už len samotné vedomie, že tam je a môže kedykoľvek dopadnúť, nútila novinárov a noviny k opatrnosti až autocenzúre.

Zrušenie týchto nezmyselných a obmedzujúcich ustanovení tlačového zákona teda treba len privítať. Z toho, čo o novom znení doteraz vieme, sa však zdá, že sa s vaničkou špinavej vody vyleje aj dieťa. O čo ide?

Súčasné znenie zákona využívali najmä politici. Vrátane tých, ktorí sa dušovali, že oni právo na odpoveď nikdy a za žiadnych okolností nevyužijú. Nová úprava im toto právo vezme. Verejní činitelia - vrátane politikov - nebudú môcť reagovať na správy, ktoré sa týkajú ich práce. Podľa ministra kultúry totiž politici musia zniesť vyššiu mieru kritiky ako ostatní občania. To je v poriadku. Lenže v mene „lepšieho drobnohľadu" sa verejným činiteľom má zabrániť využívať právo na odpoveď aj v prípade, že noviny prinesú v spojení s ich prácou nepravdivé informácie - stručne klamstvá. To ale bude mať vážne dôsledky.

Predovšetkým - pôjde o diskrimináciu, lebo verejní činitelia budú mať menšie práva ako ostatní. Paradoxne sa volanie po zrušení poslaneckej imunity nesie v duchu hesla „politici majú byť postavení na úroveň ostatných". Teda raz tak, raz onak. To však bude ten menej závažný problém. Je tu totiž ešte väčší.

Médiá sa považujú za prvok „spätnej väzby" medzi politikmi a občanmi, je v záujme verejnosti, aby táto spätná väzba fungovala čo najlepšie a najspoľahlivejšie. Asi ako kompas, ktorého ručička ukazuje vždy na sever.

Predstavte si, že noviny dva týždne pred komunálnymi voľbami uverejnia článok o tom, že istý poslanec hlasoval proti návrhu zákona o zvýšení spotrebnej dani z liehu. Odôvodnil to tým, že v obci, kde žije a pôsobí ako starosta, je pálenica, ktorá by v dôsledku zákona mohla skrachovať a o prácu príde ďalších pár ľudí z obce. Noviny však odhalia, že poslanec má oveľa prízemnejší dôvod: každoročne dostáva z pálenice fľašu alkoholu „z prvej várky". Doplnia to ilustračnou fotografiou litrovky s dvoma štamperlíkmi. Obraz korupčníka, ktorý sa dá kúpiť za fľašku, bude prakticky nevyvrátiteľný (a prispeje k zlepšeniu vyhliadok na úspech konkurenta, čírou náhodou zdroja závažnej informácie pre médiá)... To nemá nič spoločné s kritičnosťou a „pozeraním politikom na prsty", to je obyčajné pošpinenie. Dokonca horšie, ako keby médiá uviedli, že politik vedie nie celkom usporiadaný súkromný život - proti takýmto obvineniam by sa dalo brániť. Podľa predloženého návrhu zákona však v prípade nepravdivého informovania o pracovných záležitostiach sa dotknutý verejný činiteľ bude môcť obrátiť akurát tak na lampáreň....alebo na súdy s ich rokmi trvajúcim rozhodovaním. Kompas sa pokazil, objektivita, na základe ktorej sa majú občania rozhodovať o svojej politickej reprezentácii, dostala riadne na frak.

Dovolím si povedať, že tak, ako súčasne platná úprava bola extrémom na jednej strane, navrhované znenie ide do druhého extrému. Áno, verejní činitelia musia zniesť vyššiu mieru kritičnosti voči svojej práci a vyššiu mieru nahliadania do svojho súkromia ako ostatní občania. Lenže aj oni musia mať možnosť sa účinne brániť proti nepravdivým a zavádzajúcim tvrdeniam, vrátane tých, ktoré sa týkajú ich práce. Ak sa im toto právo vezme, nezlepší sa informovanosť verejnosti, ale naopak sa môže zhoršiť. Po čase na nebudeme stačiť čudovať, kam nás ten pokazený kompas zaviedol.

Tomáš Galbavý

Tomáš Galbavý

Bloger 
  • Počet článkov:  50
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Bývalý poslanec NR SR. V súčasnosti bez politickej príslušnosti. Zoznam autorových rubrík:  Tlačový zákon a Lisabonská zmlMoje návrhyPolitika

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu