reklama

Letenka do Atén

Grécko je momentálne hitom – je lepšie pomôcť mu, alebo ho nechať padnúť? Ak sa Európa rozhodne pomáhať, za akých to bude podmienok? Prečo sa máme skladať na pomoc štátu, ktorý sa do problémov dostal nie v dôsledku živelnej katastrofy, ale pre rozhadzovačnosť vlastných vlád? Vlád, ktoré si kupovali voličov rôznymi benefitmi bez ohľadu na výkonnosť ekonomiky a teraz sa čudujú, že občania vyšli do ulíc v momente, keď hrozí, že o tieto benefity prídu? Prečo si dokonca máme my požičať na to, aby sme mohli požičať Grécku, pričom nie je garantované, že nakoniec Grécko dokáže pôžičku vrátiť? A ak hrozí, že tým vznikne precedens a reťaz hroziacich krachov a záchran sa bude predlžovať....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (21)
Obrázok blogu

Toto je scenár, ktorý sa začína písať vo chvíli, keď sa k moci dostane ľavicová vláda. Obvykle pod zástavou sociálnej solidarity a „obrany práv pracujúcich“. Samozrejme, ide o ušľachtilý cieľ – ľudia naozaj majú byť solidárni a pracujúci musia mať zaručenú ochranu svojich práv (napríklad musí byť garantované dodržiavanie bezpečnostných štandardov). Lenže v podaní ľavice sa solidarita vynucuje, či priamo realizuje na úkor „bohatých“. V našich (ale nielen našich) podmienkach však nejde o skutočných bohatých, ale tzv. strednú triedu. O ľudí, ktorí sú chrbtovou kosťou vyspelej spoločnosti, o ľudí vzdelaných, usilovných, pracovitých. Tí sú za svoju usilovnosť, svedomitosť a pracovitosť trestaní stále vyšším zdaňovaním. Aj keď sa priamo nezvýši sadzba dane (nebolo by to populárne), zníži sa tzv. nezdaniteľné minimum. Z pôvodne deklarovanej „milionárskej dane“ sa stala polmilionárska a možno raz štvrťmilionárska. Nedoplatia na to podnikatelia – skutoční milionári, ale predovšetkým dobre platení zamestnanci. Živnostníkom sa zvýšia odvody a hádžu sa im pod nohy ďalšie a hrubšie polená. To všetko sa deje pod heslom sociálneho štátu, na ktoré si ľavica chce urobiť patent. A tvári sa, že ho aj buduje.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V skutočnosti ľavica u nás nebuduje sociálny štát, ale štát opatrovateľský a následne ovládateľský. Prisľúbila ľuďom, že sa o nich postará – za podmienky, že zveria všetko do jej rúk. Preto nepotrebuje inteligenciu, kvalifikovaných robotníkov, živnostníkov a podnikateľov. Tí totiž nepotrebujú „ochrancu“, vedia sa o seba postarať sami. Naopak potrebujú štát, ktorý stanovuje pravidlá a potom vynucuje ich dodržiavanie, pritom však nehádže ľuďom polená pod nohy. Štát, ktorý vytvára predpoklady na to, aby každý jeho občan mohol rozvinúť všetky svoje schopnosti, zároveň však poskytne pomoc tým členom spoločnosti, ktorí sa o seba postarať z objektívnych príčin nedokážu: deťom, starým ľuďom, chorým. Takýto štát vytvárajú moderné pravicové politické strany. Či už vo vlastnej réžii, alebo prostredníctvom tzv. tretieho sektoru, systémom štipendií, študentských pôžičiek a nadácií podporujú vzdelanie, vedu a inovácie, dbajú za rozvoj zdravotníctva (nepredstierajú pritom, že tieto služby sú zadarmo). Vytvárajú predpoklady na podnikanie a zamestnanosť. Alebo ináč: štát v podaní pravice vedie k prosperite jednotlivcov a tým následne k zvyšovaniu bohatstva celej spoločnosti. Dalo by sa povedať, že práve toto je skutočný sociálny štát, pretože len v takomto štáte tvorí obyvateľstvo naozaj societu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sociálny štát v podaní ľavice vedie v konečnom dôsledku k reprodukovaniu chudoby. Všetci sú si rovní, pretože všetci majú rovnako málo. Toto bola situácia v tzv. socializme (pravda – s výnimkou papalášov, ktorých paničky chodili na vianočné nákupy do kapitalistickej Viedne....). Pretože dnes už ovládať hrubou silou ľudí nemožno, ľavica si ich kupuje. Tá populistická doslova. Ak je hranicou medzi výslovnou biedou a prežitím 33 euro (výška vianočného príspevku), tak sú ľudia vďační aj za toto málo. Samozrejme, skôr alebo neskôr bude treba cenu a mieru „ochrany“ zvyšovať, navyše sa skupina „ochraňovaných“ bude stále zväčšovať. Spolu s nárokmi na štátnu pokladnicu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nastupuje známy scenár zvyšovania deficitu a zároveň neschopnosť a neochota šetriť. Ak to niekomu pripomína naše pomery, má pravdu. A nemýli sa, ak povie, že pod vedením ľavice (tej našej, populistickej) sa práve tlačia pre nás všetkých letenky do Atén.

Treba urobiť všetko preto, aby to lietadlo aj neodštartovalo.

Tomáš Galbavý

Tomáš Galbavý

Bloger 
  • Počet článkov:  50
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Bývalý poslanec NR SR. V súčasnosti bez politickej príslušnosti. Zoznam autorových rubrík:  Tlačový zákon a Lisabonská zmlMoje návrhyPolitika

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu