Skutočný dôvod však podľa zistené médií bol ten, že reportéri sa venovali fungovaniu sociálnych podnikov. Teda téme, ktorá je pre Smer-SD veľmi nepríjemná. Stále viac sa totiž ukazuje, že výstavná skriňa boja proti nezamestnanosti slúži skôr ako rúra, cez ktorú pretekajú peniaze zo štátneho rozpočtu do rúk manažérov sociálnych podnikov. Často manažérov, podozrivo blízkych poslancom za stranu Smer-SD. A zo strany Smer-SD je aj minister kultúry SR Marek Maďarič, ktorý bude rozhodovať o množstve prostriedkov, ktoré dostane STV za vysielanie programov vo verejnom záujme....
Nuž nečudo, že riaditeľ STV „stratil trpezlivosť s doterajšími praktikami v redakcii publicistiky, kde niektorí redaktori spracúvajú témy a reportáže povrchne, neprofesionálne, v poslednej chvíli a bulvárnym pohľadom, čím ohrozujú vysielanie, no vo viacerých prípadoch poškodzujú STV aj ekonomicky." Čo na tom, že ešte nedávno sa STV týmito „náhle neprofesionálnymi" redaktormi chválilo.
Redaktori, ktorí sa cítia poškodení obvinením vedenia STV z neprofesionality, sa môžu obrátiť na kontrolné orgány - Radu pre vysielanie a retransmisiu alebo Radu STV. Lenže aká je nádej, že uspejú, ak zvážime, že veľká väčšina členov týchto rád nastúpila do funkcie počas tohto volebného obdobia, kedy sa volili zásadne len nominanti blízki vládnej koalícii?
Nehovoriac o tom, že Rada pre vysielanie a retransmisiu sa len celkom nedávno „vyznamenala" rozhodnutím v inej kauze - v prípade diskusných relácií s jediným hosťom: predsedom vlády a strany Smer-SD Robertom Ficom. Jej rozhodnutie bolo šalamúnske: STV dostala trest, pretože odvysielaním tejto relácie porušila zákon. Kto dúfal, že na pôdu STV zavial akýsi nový vietor, však bol sklamaný: problém nevznikol tým, že jediným pozvaným bol premiér, ale tým, že mu redaktor Maroš Stano nerobil dostatočne razantného oponenta. Ako si niekto v súvislosti s tým povzdychol, STV by potrebovala takého moderátora, ako je Larry King. Nuž, potrebovala by. Lenže....
Lenže stačí pohľad na súčasnú situáciu, v ktorej je STV, a je jasné, kde je pes zakopaný. STV zápasí s finančnými problémami, ak by v tomto roku nedostala niekoľko dotácií od štátu, vysekla by nie rozpočtový schodok, ale priamo schodisko. To sa odráža na kvalite toho, čo produkuje: na obrazovke často kraľujú prostoduché zábavné relácie, aj to zväčša z archívu. Vysielajú sa aj v čase hlavného vysielacieho času. Na vrchole biedy pritom vztýčila víťaznú zástavu repríza silvestrovského programu z roku 2002...
Na tvorbu nových programov vraj nie sú peniaze. Ba, ako poznamenal istý člen Rady STV, televízia je v tak zlom stave, že tam už ani niet čo ukradnúť. Zdá sa, že tento pohľad je príliš pesimistický. Realisti totiž vedia, že stále je toho dosť. Veď ak by nebolo, z čoho by STV platila za výrobu, zadávanú do externého prostredia?
A situácia sa meniť nebude. Financie, ktoré STV dostáva od všetkých občanov za služby, ktoré im údajne poskytuje a ktoré reálne odoberá asi 15 percent z nich, jednoducho nestačia. Zmluvy, ktoré pripravuje ministerstvo kultúry, síce zabezpečia STV prežitie, ale za cenu stále hlbšieho predklonu jej riaditeľa. To je ale garanciou, že sa problémy s neodvysielanými Reportérmi a moderátormi, ktorí nebudú dostatočne razantnými partnermi premiéra, budú opakovať s pravidelnosťou chrípkovej epidémie. A spolu s tým bude klesať dôveryhodnosť STV ako verejnoprávnej a nezávislej inštitúcie.
Možno nastal čas na rázne riešenie: totálne prebudovanie STV (a analogicky SRo) takpovediac „zo zelenej lúky". Teda nastavenie podmienok na jej pôsobenie a na pôsobenie rady STV tak, aby bola naozaj nezávislá od akejkoľvek politickej garnitúry. To sa samozrejme týka ako kreovania mediálnej rady, tak aj financovania. Niektoré potrebné zákony som už v minulosti podal a zopakujem ich: automatické menovanie členov mediálnych rád odbornými inštitúciami a organizáciami, ktoré zastupujú veľkú časť tzv. aktívnej verejnosti, ale aj financovanie priamo zo štátneho rozpočtu pevným percentom výdavkov, ktoré sú rozpočtované na daný rok.
Bez týchto krokov sa nedočkáme skutočne funkčnej a zmysluplnej verejnoprávnej televízie. Budeme mať len tú našu.
A do takej veru žiadny Larry King nepríde. Nikdy.
